Už ste sa niekedy zamýšľali nad tým, prečo sa zrovna pes stal najlepším priateľom človeka? Narazili sme na zaujímavý článok v Newsweek ČR a tak sa s Vami radi podelíme o detaily.
Česká republika suverénne drží prvenstvo v množstve psov v prepočte na obyvateľov v Európe. A kto je svetová jednotka? India...s odhadom 10,2 miliónov psov...Avšak povedzme si úprimne, 80% z nich žije na ulici...
Krmiva pre psov sa ročne predá 1,7 biliónov korún. To je asi o 500 miliárd viac ako je príjem štátneho rozpočtu za minulý rok...Nehovoriac o tom, že ďalšie desiatky milióny sú zaplatené za veterinárov, psie hoteli, kozmetiku, hračky a pod. Na thu by ste našli psychológov pre psov či výživových poradcov proti obezite. A vedeli ste, že v jednej londýnskej galérií nedávno otvorili prvú výstavu umenia špeciálne pre psov? Hmmm...
Možno to tak nevyzerá, ale 99,9% genetickej výbavy psov je zhodná s génmi divokého vlka. Ako je teda možné, že práve pes sa stal našim najlepším kamarátom? Vybrali sme si my psa alebo naopak? Vyzerá to tak, že pes urobil prvý krok.
Pes je prvé zviera, ktoré sme domestikovali a to pred viac ako 15 000 rokmi. Práve v tomto čase sa pravdepodobne dokončil proces, kedy sa oddelená časť šeliem od divokých vlkov, ktorá prišla k osídleniam človeka, premenila na "psov".
Podľa najnovších poznatkov došlo k tomuto procesu nezávisle v Európe a v Ázií. Čo sa stalo, že agresívny vlci začali spolupracovať s pračlovekom?
Jedna z teórií naznačuje, že prvý krok k zoznamovaniu urobil pes. A to preto, že proces domestikovania musel začať ešte dávno pred tým, ako bol človek vôbec schopný rozmýšľať a uvažovať nad niečim takým ako krotenie divokej zvery.
Človek a pes spoločne začali loviť, čo znamená, že sa museli naučiť si rozumieť a tak sa psi vyšľachtili k tomu, aby nám rozumeli. Najväčší rozdiel medzi divokým vlkom a psom je v pohľade do očí. Pre vlkov to znamená hrozbu, pri pohľade psa a človeka ide o pohľad "ľudský".
Poznáte to asi sami - presne viete, čo znamená, keď vás hafan drgne ňufákom do ruky, alebo keď vysedáva pri dverách či postáva v kuchyni. Častokrát rozumejú v rade niekoľkým slovám ako je prechádzka, cikať, papať, piškótka, hračka a pod. Mr. Cuddlo dokonca pochopí, keď mu poviem, že chrápe. Otočí sa na druhý bok a je po chrápaní...
To, že si presne pamätajú cestu na obľúbené miesto alebo sa chápavo pozerajú, keď im vysvetlujete, že za chvíľu sa vrátite domov, sú pre nás psíčkarov dávno pochopiteľné "fakty".
Ako psíčkari sa zhodneme na tom, že psi prežívajú emócie ako je radosť a smútok, ale vedci stále hľadajú fakty. Je však isté, že majú unikátnu vlastnosť čítať z ľudskej tváre, hlasu a reči tela, ako sa cítime a čo chceme. A podľa toho sa chovajú.
Pes je okrem človeka jediný tvor na planéte, ktorý chápe, čo to znamená, keď niekam ukážeme prstom. Dobre vie, že ukazujeme smer. A toto nenaučíte ani najrozumnejšieho primáta.
Dokonca je jasné, že pre psa je vzťah človeka dôležitejší ako vzťah s ostatnými psami. Dokazujú to reakcie, kedy sa v stresovej situácií pes okamžite ukľudní po príchode blízkeho človeka, ale rovnaký efekt to nemá, keď do jeho prítomnosti prídu jeho súrodenci alebo psia matka.
A za všetku našu obetavosť vlastne môže psí pohľad! Pes nám svojím pohľadom pripomína ľudské mláďa. Vedecké objavy dokazujú, že keď sa svojmu psovi pozeráte do očí, vaše neurohypofýza spustí výrobu oxytocínu, látky nazývanej hormón šťastia a lásky. Je to presne ten hormón, ktorý sa vylučuje pri vzájomnom pohľade matky a dieťaťa a zabezpečuje produkciu materského mlieka.
Je to neuveriteľne zaujímavé, ale naše spolunažívanie sa vyvíjalo spoločne. Ľudia prenechali psom starosti o zvuk a pach blížiaceho sa nebezpečia a psom sa za tisícky rokov symbiózy zmenšil objem mozgovej kôry, ktorá je zodpovedná za učenie a riešenie problémov.
A tak to jednoducho je! Bez psa si nevieme predstaviť život a nevymenili by sme to za nič.
Napíšte svoj komentár